2 tyzdne

Po dvoch tyzdnoch v slnecnom Porte nas zajtra caka uprsany den, prvy a ja dufam ze aj posledny. Minuly vikend som sa bola pozriet pri mori, bolo nadherne pocasie, ale voda bola taka ladova, ze som si len omocila prsty na nohach, uz chapem preco to volaju English beach.
Tento vikend nas vsetkych stazistov caka vylet vlakom okolo Porta. Len dufam ze im ta predpoved pocasia nevyde, lebo to ma byt sranda, ale s mokrymi ponozkami asi sotva :)

Zaciatok

Dnes je to "uz" siesty den, co som v Porte. Za tento cas som sa naucila, ze Portugalci su narod zaujimavy. Keby som ich mala opisat, tak su to ludia, ktori nepoznaju co to znamena byt niekde na cas, kavu piju na ex, den pre nich zacina definitivne az po 9 tej hodine a konci v case, ked mi vstavame so sliepkami.
Od pondelka som uz clovek pracujuci. Aj ked este nie "tvrdo pracujuci". Portske metro je firma v ktorej pracuju najma mladi ludia.
V pondelok som vacsinu casu stravila v metre, prechadzajuc si jednotlive linky, takze mesto poznam skor z toho podzemneho pohladu.

Den prvy

Tak dnes je ten den D, ktory sa zapisal mojim odchodom do Portugalska, alebo skor prichodom do Porta. Na letisku cakalo par trpezlivych portugalcov. "Trpezlivych" iste, kedze let sa oneskoril o viac ako hodinu. Tych "par" ani nie, lebo to nevystihuje 20 ludi. Po nekonecnom bozkavani, co nebola ta zla cast a predstavovani, si pamatam len 1 meno. Vybavenie vacsiny formalit netrvalo dlho a teraz vyzbrojena par slovickami z portugalstiny sa chystam vecer von s aiesecarmi.